Trh PZP v SR
História a vývoj trhu PZP
Trh s povinným zmluvným poistením za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len PZP) bol do roku 2001 monopolom Slovenskej poisťovne. Prijatím zákona č. 381/2001 Z.z. sa trh uvoľnil a od roku 2002 začal písať svoju demonopolizovanú históriu. Zo začiatku začalo ponúkať tento druh poistenia sedem poisťovní (Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.; Česká poisťovňa - Slovensko, a. s.; ERGO poisťovňa, a. s.; Generali Poisťovňa, a. s.; Komunálna poisťovňa, a. s.; KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.; UNIQA poisťovňa, a. s.).
Demonopolizáciou trhu sa síce vytvorili obrovské obchodné príležitosti, ale poisťovne čelili určitému riziku, nakoľko vstupovali na neprebádané územie. Strašiakom pre poisťovne bola potreba vytvorenia garančného fondu, pretože nevedeli, do akej výšky by sa mal tvoriť. Garančný fond uhrádza škody za nepoistených alebo nezistených vodičov. Ani bývalá štátna Slovenská poisťovňa nemala k dispozícii presné údaje, koľko takýchto vodičov sa po Slovensku pohybuje a porovnanie s policajnou databázou neexistovalo. Z tohto dôvodu bolo potrebné začať odhadovať výšku garančného fondu len „od oka“.
Ďalšou oveľa závažnejšou hrozbou boli a sú dlhodobé záväzky z PZP, ktoré sú bez dostatočných historických štatistík ťažko predvídateľné. Pri poistení zodpovednosti, ktorým je aj PZP je zložitosť situácie v tom, že poisťovňa nahrádza akúkoľvek škodu, ktorú jej klient počas trvania poistenia spôsobil ako na majetku, tak aj na zdraví. A práve škody na zdraví, v podobe dlhodobých zdravotných problémov, sú jednoznačným príkladom, ktoré sa často neprejavia okamžite po nehode. A ak sa prihlási poškodený o 2 roky neskôr, má stále právo na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená.
Súčasná situácia na trhu
V súčasnosti na trhu pôsobí 11 poisťovní a Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP), ktorej rola je definovaná zákonom. Konkurencia na trhu PZP je veľmi veľká. Nováčikmi v tomto segmente sú Genertel a Union poisťovňa, ktoré na trh prišli s novým segmentačným kritériom – hmotnosťou vozidla. Špecifikom slovenského trhu PZP je, že počet vozidiel – a tým aj poistných zmlúv, každoročne narastá a rastie aj poskytnuté plnenie za spôsobené škody. Ceny sú však z roka na rok nižšie, čo je spôsobené spomínanou silnou konkurenciou na trhu. Poisťovne navyše rady „zadotujú“ toto povinné poistenie, lebo im otvára dvere ku klientom s ďalšími produktmi.
Segmentácia
Základnú segmentáciu tvoria v súčasnosti premenné ako objem motora, výkon motora, celková hmotnosť vozidla (a vek vodiča). Najskôr bol hlavným segmentačným kritériom objem motora, neskôr Wüstenrot poisťovňa prišla s kritériom výkon motora a Union priniesla na trh hmotnosť vozidla. Najparadoxnejšou vecou na tomto poistení je fakt, že sa poisťuje riziko „zodpovednosť osoby - držiteľa vozidla“, ale základ pre výpočet poistného určujú parametre vozidla. Poisťovne takto argumentujú, že vodiči s väčšími a výkonnejšími vozidlami spôsobia viac škody, ale zovšeobecniť sa to určite nedá. Zato však platí, že väčšie, rýchlejšie alebo výkonnejšie auto je zároveň drahšie. A kto má drahšie auto, môže si dovoliť drahšiu poistku. Poisťovne tak namiesto toho, aby trestali konkrétnych vodičov - škodcov, trestajú skupiny vodičov. Jednou z výnimiek sú mladí vodiči vo veku do 24- 26 rokov, ktorých poistenie je tiež drahšie, sú totiž nebezpečnejší. Znovu však štatistické percentá škodcov znamenajú vyššie poistné pre všetkých v rovnakej skupine.
Vedľajšími segmentačnými kritériami (ľudovo povedané zľavy alebo prirážky), ktoré v konečnom dôsledku upravujú výšku základného poistného sa líšia medzi jednotlivými poisťovňami. Sú to najmä dĺžka bezškodového priebehu, územný rozsah poistenia, vek a pohlavie, okres v ktorom je auto evidované a v neposlednom rade poisťovne rozlišujú, či si auto poisťuje firma alebo fyzická osoba.
Cieľ segmentácie
Cieľom segmentácie nie je trestať vodičov vysokými cenami za poistenie, ale vybrať pre poisťovňu skupinu „najatraktívnejších klientov“, ktorú si dopredu určili. Keď zoberieme 10 rôznych áut, ktoré vlastní 10 rozdielnych ľudí, tak je možné, že pre každého bude cenovo najvýhodnejšie poistenie od inej poisťovne, preto vám náš portál GAMP.SK prináša jednoduchú orientáciu v ponukách poisťovní, aby ste mohli byť poistený vždy tam, kde o Vaše poistenie majú záujem.
Prečo sú poisťovne stratové?
V nasledujúcej tabuľke je predpis poistného za posledné roky spolu s nákladmi na poistné plnenie. Na prvý pohľad prostým porovnaním týchto 2 čísel sa môže zdať, že pri PZP si poisťovne vytvoria celkom slušný zisk, ale opak je pravdou. Poisťovne sú stratové!
Rok Predpísané poistné Počet zmlúv Náklady na poistné plnenia
2006 9,74 mld. Sk 1,7 mil. 3,75 mld. Sk
2007 9,69 mld. Sk 1,8 mil. 4,23 mld. Sk
2008 9,66 mld. Sk 1,9 mil. 4,92 mld. Sk
V prvom rade je potrebné započítať k nákladom na poistné plnenie aj všetky náklady na administráciu a správu poistenia, prevádzku spoločnej kancelárie a 8% z poistného plynie zo zákona hasičskému zboru. V druhom rade, čo je oveľa závažnejšie a o čom sa veľmi nevie, sú už vyššie spomínané rezervy na poistné plnenie, pretože, ak sa v roku 2009 stane škoda, pokojne sa napríklad o dva roky môže objaviť jej účastník a žiadať odškodné. Dôvodom v takýchto prípadoch bývajú dlhodobé zdravotné následky nehody. Takéto odškodnenie sa môže pokojne pohybovať v tisícoch EUR. A poisťovňa, ak nechce byť nepríjemne prekvapená, musí si z poistného z roku 2009 na takýto prípad vytvoriť rezervu.
Peniaze pre takýto prípad si poisťovne postupne odkladajú, kým nevybudujú rezervný vankúš, ktorý bude podľa poistných matematikov dostatočný. Tento proces trvá približne 7 - 10 rokov (v súčasnej trhovej situácii možno aj viac), až kým sa dosiahne úroveň, ktorá sa už časom veľmi nemení. Odvtedy sa zároveň bude dať hovoriť o možnosti redukovania cien, či ziskovosti. Zo štatistického hľadiska je počet prípadov, keď sa vyplácajú peniaze za škody na zdraví, veľmi nízky (okolo 1‰), ale ich podiel na výplate škôd tvorí v priemere až 13 – 20%.
Navyše tu existuje dedičstvo nezanedbateľného deficitu z bývalého štátneho zákonného poistenia. Počiatočné odhady hovorili ešte v korunách o 2 miliardách Sk škôd, na ktoré sa poisťovne budú musieť vyzbierať, avšak bolo už vyplatených viac ako štyri miliárdy korún a najnovšie odhady hovoria o záväzku 5-7 miliárd korún.
Dokedy bude strata?
Pôvodne poisťovne predpokladali stratovosť do roku 2007, ale na jeseň roku 2004 ČSOB poisťovňa znížila ceny prudko pod trhový priemer a následne ju nasledovali aj ostatné poisťovne. Sadzby hlboko pod trhovým priemerom jej priniesli stratu zhruba 200 miliónov Sk.
Príklad ČSOB poisťovne môže zvádzať k opakovaniu, ale dôsledky dlhodobej ostrej konkurencie a cenovej vojny sa môžu prejaviť o pár rokov neskôr a následky môžu znamenať obrovské straty pre poisťovňu. Príkladom a varovným prstom môže byť pre nás susedné Rakúsko, ktoré demonopolizovalo v roku 1994. V prvých rokoch ceny stúpali, až kým konkurenčný boj tento trend nezvrátil. V roku 2000 bola v Rakúsku priemerná cena PZP približne 245 EUR ročne, aj keď 5-6 rokov predtým sa ceny pohybovali v priemere okolo 310 EUR. Po niekoľkých rokoch poisťovne pri výplate škôd zistili, že nie sú schopné v plnej výške z vytvorených rezerv hradiť záväzky, a trend sa obrátil, pričom v nasledujúcich troch rokoch stúpli priemerné ceny o takmer tretinu na 325 eur.
Prečo sa vlastne poisťovne predbiehajú v ponúkaní PZP?
Ak je teda PZP zatiaľ ešte stále stratové a rizikové, prečo ho vôbec komerčné poisťovne prevádzkujú? Je to predovšetkým z marketingových dôvodov, lebo adresnejšia reklama v poisťovníctve ako PZP zatiaľ neexistuje. Väčšina ľudí, keď v budúcnosti bude uvažovať nad akoukoľvek novou poistnou zmluvou, tak si určite nezabudne spomenúť na poisťovňu, v ktorej má PZP. Mnohé malé poisťovne by vodiči vôbec nepoznali nebyť zákonného poistenia a inou reklamou ako je cena by si ich ťažko získali.
Nefungujúci bonus/malus systém
Paradoxnou situáciou na Slovensku je, že je momentálne jediným členským štátom Európskej únie, kde nefunguje systém bonusov a malusov v plnej miere. Aj keď bonusy za bezškodový priebeh poisťovne klientom priznávajú, aj keď len symbolicky, malusy - vyššie sadzby ako trest pre tých, ktorí jazdia nezodpovedne a spôsobujú nehody, u nás neuplatňuje ani jedna poisťovňa. Pritom sú na to vytvorené všetky predpoklady. Slovenská kancelária poisťovateľov už má vo svojom informačnom systéme register škôd, v ktorom sa sústreďujú údaje všetkých poisťovní predávajúcich PZP. V zahraničí bežne funguje, že klient s bezškodovým priebehom platí pokojne aj 40 % z ceny poistného. Na druhej strane, ten ktorý škody spôsobuje, platí aj 250 % z ceny.
Väčšina poisťovní bonusy aj malusy vo svojom systéme má, ale silný konkurenčný boj medzi poisťovňami spôsobili to, že poisťovne jednoducho vo svojej praxi malusy neuplatňujú. V tomto systéme sa dá presne zistiť, kto a koľkokrát v sledovanom období spôsobil dopravnú nehodu alebo škodovú udalosť a akú výšku poistného má platiť. Práve škodovosť konkrétneho vodiča mala byť základným a rozhodujúcim segmentačným kritériom na určenie výšky poistného. Bohužiaľ, ako sme už vyššie spomínali segmentácia na Slovensku je závislá od iných kritérií, ktoré o pravdepodobnosti havárie, nehovoria však nič o tom, aké riziko predstavuje konkrétny vodič. V minulosti SKP viackrát prišla s legislatívnou iniciatívou, aby systém bonus - malus bol zavedený zákonom, ako je to napríklad vo Francúzsku. Avšak na tejto pôde neuspeli s odkazom, že sa majú poisťovne dohodnúť medzi sebou.
Tento stav vyhovuje búrajúcim vodičom, ale v globále môže plošne zvýšiť ceny aj pre tých, ktorí nikdy žiadnu nehodu nespôsobili. Aj poisťovne priznávajú, že pri podpisovaní novej zmluvy im zväčša stačí len čestné vyhlásenie vodiča o tom, že v posledných rokoch nebol vinníkom dopravnej nehody. Zlou správou pre špekulujúcich a nezodpovedných poistencov je však to, že viacerí poisťovatelia už naznačili výraznejšie využívanie registra v najbližších rokoch.
Upozornenie: Text bol napísaný v roku 2010.
